Spytovanie svedomia - ide o objavovanie a pomenovanie všetkého, čím človek odstúpil od Boha (myšlienky, slová, skutky, zanedbanie dobra,..). Možno využiť rôzne

Ľútosť - je bolesť duše nad spáchanými hriechmi. Ináč povedané ide o smútok nad spáchanými hriechmi. Človek v ľútosti pri pohľade do minulosti je rozhodnutý, že ak by vedel vrátiť čas, tak skutok by za rovnakých okolností už nespáchal a pri pohľade do budúcnosti vyslovuje snahu urobiť všetko preto, aby už rvnaký hriech nespáchal.

Vyznanie hriechov - človek pri sviatosti zmierenia je povinný jasne a zrozumiteľne pomenovať všetky ťažké hriechy. Ľahké hriechy pomenovať nemusí, aj keď je odporúčané vymenovať aj tie. Ak človek vedome zamlčí hriech, jeho spoveď je neplatná. Ak človek zabudne vyznať hriech, stačí ak pri najbližšej spovedi túto skutočnosť vyzná.

Rozhrešenie - po vyznaní hriechov a poučení, ak sú splnené všetky podmienky spovede, udelí kňaz penitentovi (tomu, kto sa spovedá) rozhrešenie.

Skutok kajúcnosti - kajúcnik vyjadruje túžbu po zmene života, resp. je snahou odstrániť zo života aj náklonnosť k hriechu. Ak hriechom spôsobil človek materiálnu (napr. krádež, poškodenie majetku), alebo duchovnú (napr. poškodenie dobrej povesti ohováraním, či osočovaním) škodu, je povinný okrem skutku kajúcnosti i nahradiť škodu (vrátiť finančnú hodnotu, resp. odvolať povedané). Nahradiť škodu je penitent povinný i v prípade, že to kňaz pri spovedi vyslovene nenariadil.